Hlávkový šalát

Lactuca sativa L., Čeľaď - Astrovité (Asteraceae)

Botanický opis

Hlávkový šalát je u nás najrozšírenejšou šalátovou zeleninou. Je to jednoročná zelenina, ktorá má v pôde zväzkovitý koreň. Veľké listy sú stlačené v prízemnej ružici. Zvinujú sa do pevnej hlávky, pre ktorú šalát pestujeme. Z hlávky vyrastá silná, 1 m vysoká byľ, ktorej súkvetie vytvára úborový chocholík. Kvety sú drobné, žlté. Plod je rovno pretiahnutá nažka, sivastej, kávovej, čiernej alebo žltej farby s nitkovitým zobákom a s vencom chĺpkov. (semená štandardne predávané sú už vyšúchané). Šalát je rastlina dlhého dňa, v letných mesiacoch rastie do kvetu. Krátky deň brzdí rast kvetov a podporuje vývoj hlávky. 1 gram obsahuje 850 - 1 300 semien. Klíčivosť si udržuje najmenej 4 - 5 rokov.

Prehľad odrôd

Skorý šalát poľný Kráľ mája, Biscia Rossa, Ismina, vegetačné obdobie asi 60 - 85 dní

Letný šalát Rozálka, Pražan, Bertold, vegetačné obdobie asi 75 - 90 dní.

Zimný šalát Mirage, vegetačné obdobie aj s prezimovaním 8 mesiacov.

Vegetačné podmienky

Teplota a slnko majú rozhodujúci vplyv na rýchly vývoj hlávkového šalátu. Preto vyhľadávame chránenejšie, pre slnko otvorené a teplé polohy, najmä vtedy, ak nám ide o skorý zber. Veľmi dôležitým činiteľom vo vývoji hlávkového šalátu je pôdna a vzdušná vlhkosť. Preto sa šalátu darí najlepšie na jar a potom na jeseň. V teplom a suchom období šalát vybieha veľmi do kvetu, mnohokrát ešte prv, než vytvorí hlávku. Vodné zrážky majú byť rovnomerne rozdelené na celé vegetačné obdobie. Žiada hlinitopiesočnaté pôdy s obsahom humusu a ľahko sa otepľujúce, to znamená ideálne je ho pestovať na slnečnom stanovisku. Menej vhodné sú uľahnuté a ťažké pôdy. Vývoj je v nich pomalší a zber neskorší. V uvedených pôdnych a podnebných podmienkach nie je šalát náročný na hĺbku pôdy, uspokojí sa aj s plytkými pôdami.

Zaradenie v osevnom postupe

Šalát má veľmi krátke vegetačné obdobie, a preto sa o jeho zaradení do osevného postupu nedá veľmi hovoriť. Šalát nikdy nepestujeme ako hlavnú plodinu, ale len ako predplodinu, následnú plodinu, alebo často aj ako medziplodinu. Najviac pestujeme skorý jarný šalát, ktorý je predplodinou pre neskoré hlúboviny, zeler, rajčiaky, uhorky a iné zeleniny. Neskorý šalát pestujeme ako následnú zeleninu po skorej zelenine alebo po zelenine zberanej v lete. Zimný šalát sadíme od septembra do októbra po zbere zelenín, prezimuje a na jar dospieva na zber ako predplodina. Letné šaláty pestujeme často ako medziplodinu v kultúrach trvácich zelenín (špargľa).

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Hlávkový šalát potrebuje živiny, ktoré môže hneď využiť. Ak pestujeme jarný šalát v pôdach chudobných na humus, je najvhodnejšie hnojiť maštaľným hnojom ešte na jeseň. Najlepší je dobre uhnitý hnoj. Miesto maštaľného hnoja môžeme použiť kompost v primeranom množstve. Na jar opatrne doplníme priemyselnými hnojivami. Pri nedostatku hospodárskych hnojív dávame dvojnásobnú dávku priemyselných hnojív. V priebehu vegetácie sa dobre uplatňuje prihnojovanie zriedenou močovkou. Hnojivá, ktoré dávame pod šalát, šalát nikdy úplne nevyužije, zostávajú v pôde pre nasledujúcu plodinu. Pozemok na jeseň hlboko zrýľujeme, na jar ho povrchovo upravíme, aby bol dobre urovnaný.

Sejba a vypestovanie sadiva

Šalát pestujeme buď z predpestovaného sadiva, alebo z priamej sejby na stanovišti. Semeno jarného šalátu, ktorý je najvyhľadávanejší, vysievame už vo februári do debničiek v skleníku. Hneď, len čo sú rastliny súce na rozsádzanie ich jednotíme. Jednotlivé rastliny uchovávame až do vysádzania v pareniskách alebo vo svetlých skleníkoch. Pre neskoršie vysadzovanie sejeme do pareniska riedko, aby sme ušetrili prácu s rozsádzaním a črepníkovaním. Na 1m² vysádzame priemerne 11 - 16 rastlín. Veľa skúsených záhradkárov seje semeno šalátu na jar, len čo to pôda a počasie dovolí, rovno na stanovisko. Vysieva sa riedko do riadkov vzdialených od seba 25-30 cm.  Sadíme do sponu 25 x 30 cm. V oblastiach, kde je pôda náchylná na tvorenie prísušku, pridávame semeno šalátu ako značkovaciu rastlinu do semena cibule, mrkvy a petržlenu. Šalát veľmi rýchlo vzchádza, označí riadky a môžeme plečkovať skôr, než hlavná plodina vyklíči. Hlávky šalátu chránia pôdu pred vyparovaním a sú výbornými rastlinami na chytanie škodcov (drôtovcov). V letnom období je to tiež jediný výhodný spôsob pestovania hlávkového šalátu. Pri pestovaní sadiva v parenisku alebo v skleníku dbáme predovšetkým na čistotu a potrebné zalievanie. Pokiaľ to počasie dovolí, vetráme. Otužovanie sadiva je dôležité pri skorom vysádzaní.

Sadenie

Otužené priesady jarného šalátu vysádzame hneď, len čo to pôda dovolí. Obyčajne to býva v druhej polovici marca alebo až začiatkom apríla, pre neskorší zber aj trochu neskôr. Sadíme do sponu 25 x 25, 25 x 30, 30 x 30 cm. Husté sadenie neskôr komplikuje ošetrovanie. Priesada sa musí zasadiť pevne, srdiečko však nesmie byť v pôde utopené. Zimné šaláty len vysievame, výnimočne vysádzame do brázdičiek 5 cm hlbokých, aby nevymrzli.

Ošetrovanie porastu

Porast sa ošetruje hlavne kyprením a zalievaním. Bujnejší rast po vysadení podporíme prihnojením zriedenou močovkou alebo slabým roztokom liadku. Porasty siate priamo na stanovisko sa musia okrem bežných prác ešte pretrhávať, a to zavčasu. Nesmieme zabúdať ani na ochranu proti škodlivým činiteľom.

Zber a zasielanie

Zberá sa postupne a hneď, ako sa utvoria hlávky požadovanej váhy. Hlávky odrežeme opatrne tak, aby boli úhľadné a mali niekoľko krycích listov. Najvhodnejší čas na zber sú polooblačné dni, ináč odrezané hlávky rýchle zvädnú. Šalát sa neumýva sa a nekropí vodou, lebo by sa sparil a zhnil.

Čakanka šalátová

Cichorium intybus L. var. foliosum, Čeľaď Astrovité (Asteraceae)

Botanicky opis

Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára repovitý koreň a ružicu listov, v druhom roku až 1 m vysokú rozkonárenú byľ s modrastými kvetmi.

Prehľad odrôd

Najznámejšou u nás pestovanou odrodou je Bravo, s krehkými, slabo horkastými listami a odroda Treviso s červenými koncami listov.

Pestovanie

Sejeme do dobre vyhnojenej, hlbšej priepustnej pôdy skoro na jar, do riadkov 30 cm od seba vzdialených. Po vzídení a vyvinutí tretieho až štvrtého listu pretrhávame v riadkoch na 10 cm a okopávkou alebo plečkovaním podľa potreby zabraňujeme zaburineniu. Pred zamrznutím korene opatrne vyorieme, aby sme ich nepoškodili. Listy odstránime tak, že ich ukrútime alebo odrežeme nad koreňovým krčkom. Nesmieme poškodiť srdiečko. Korene ukladáme do hroble alebo do studenej pivnice a postupne používame na zimné rýchlenie.

Endívia záhradná – Čakanka štrbák

Cichorium endivia L.  Čelad Astrovité (Asteraceae)

Botanický opis

Je to dvojročná rastlina. Endíviu vysievame v niekoľkých časových odstupoch podľa toho, kedy ju chceme zberať. Najčastejšie počítame so zberom v septembri, v jeseni a v zime. Sejeme preto začiatkom júla priamo na stanovisko do riadkov, vzdialených 30 cm. Pretrhávame na vzdialenosť 30 cm. Zber začína od októbra. Rastliny môžeme uschovať vo vzdušnej pivnici, kde ich ukladáme aj s koreňmi do vlhkého piesku. Vydržia tam až do januára. Pre jesenný konzum listy bielime. Môžeme tiež vyťahovať rastliny aj s koreňmi a uložiť ich na suché miesto v studenej kôlni a prikryť slamou. Štrbák uložený v pareniskách vydrží až do februára. Úroda býva veľmi výnosná.

Šalátik poľný (Valeriánka poľná)

Varelianella olitoria L. Poll., Čeľaď – Valeriánovité (Valeriananaceae)

Neskoro v jeseni a v zime dokonale nahrádza hlávkový šalát. Valeriánka nie je náročná, seje sa od konca júla až do októbra priamo na stanovisko do riadkov vzdialených 15 – 20 centimetrov. Semeno valeriánky je žltkastej farby. Počas silnejšej zimy hriadku so zasiatou valeriánkou prekryjeme ihličím, alebo slamou. Zberáme ju v jeseni alebo v zime a to buď listy alebo celé rastliny.

Čakanka šalátová, čakanka štrbák a valeriánka poľná sa u nás pestuje veľmi málo. Je to ale zelenina ktorá nahrádza hlávkový šalát v období kedy nerastie a je bohatým zdrojom vitamínov a prirodzenej vlákniny.