Mrkva obyčajná

Daucus carota L. subsp. sativus Thell. Čeľaď Mrkvovité (Daucaceae)

Botanický opis

Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A. V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle. Úžitková hodnota je 54-63 %. 1 gram obsahuje 500 - 520  nevyšúchaných alebo 880 - 900  vyšúchaných semien, ktoré si udržujú klíčivosť 2-3 roky.

Prehľad odrôd

Podľa dĺžky vegetácie rozoznávame mrkvy s krátkym vegetačným obdobím, tzv. karotky a mrkvy s dlhším vegetačným obdobím.

Karotky: Karotela, Kinga, Aron, Kinga - vegetačné obdobie od vysiatia do zberu koreňov je 125-150 dní

Mrkva poloskorá: Cascade, Touchon,

Mrkva neskorá: Olympia, Gigante Flakkee 2, Autumn King, Samba - vegetačné obdobie je 185 - 190 dní

Vegetačné podmienky

Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu. Uhranuté alebo vyslovene piesočnaté pôdy neznáša, chladno znáša dobre.

Zaradenie v osevnom postupe

Mrkvy a karotky sejeme po zeleninách, pod ktoré sa hnojilo maštaľným hnojom, tiež po okopaninách, fazuli aj ako následnú plodinu po zbere skorých zelenín. Môže nasledovať aj dvakrát po sebe, čiže po skorej karotke môžeme opäť siať skorú karotku. Pre pestovanie vo veľkom je vhodná ako medziplodina po maku. Po zbere maku je, prirodzene, potrebná okopávka, prihnojenie a prekyprenie pôdy. Seje sa tiež do cibuli, kapuste, póre a do jarných obilnín.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Pre mrkvu ako hlavnú plodinu pripravujeme pôdu hlbokým jesenným rýľovaním. Cez zimu ponechávame pôdu v hrubej brázde a na jar ju pripravíme po záhradnícky. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená. Mrkva neznáša hnojenie maštaľným hnojom: korene sa jej rozdvojujú a horknú. Hnojíme iba priemyselnými hnojivami. Pod pred- plodinu alebo na jeseň vápnime. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno. Po pretrhaní prihnojíme liadkom vápenatým.

Sejba

Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Pri pestovaní na uskladnenie volíme odrody s dlhým vegetačným obdobím, pre zber v júli použijeme karotky. Pri skorých karotkách treba rátať s tým, že všetok zber sa musí skončiť do konca júla, lebo neskoršie karotka praská. Karotku pre zimné obdobie vysievame až začiatkom júna a v júli. Veľmi skorý zber dosiahneme jesennou sejbou.

Najlepšie je siať v novembri, prv než pôda zamrzne. Semeno vyklíči až na jar, a rastliny sa rýchlo vyvíjajú. Keďže semeno mrkvy i za veľmi dobrých podmienok zle a pomaly klíči, pred sejbou sa buď namáča, alebo jarovizuje. Na 1 m² vysievame asi 6 – 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Značkovaciu rastlinu musíme včas pretrhať. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme. Veľmi hustý porast čiastočne pretrháme. Ináč, na správnu vzdialenosť pretrhávame až vtedy, keď sú korene vyfarbené a dosiahli hrúbku ceruzky. Plečkovanie a okopávanie opakujeme podľa potreby, najmenej štyrikrát.

Zber, triedenie a uskladnenie

Karotku, ktorú pestujeme na skorý zber, vyberáme hneď, len čo korene dosiahli konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené. Zber začína obyčajne v prvej polovici júna. Karotku zberáme obyčajne tak, že ju zväzujeme do zväzkov aj s vňaťou. Mrkvu na uskladnenie je najlepšie zberať v októbri. keď ešte nie je veľmi vlhko. Pri pestovaní vo veľkom vňať pokosíme, korene opatrne vyrýľujeme, pozhadzujeme na kopy, očistíme a vňať odkrútime. Očistenú mrkvu uskladňujeme v studených a tmavých pivniciach najlepšie zasypanú v piesku

Petržlen záhradný

Petroselinum hortense Hoffm. Čelad Mrkvovité (Daucaceae)

Botanický opis

Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka. Úžitková hodnota semena je 45 - 76 %. 1 gram obsahuje 790 - 880. Klíčivosť si udržuje 3 - 4 roky. Z petržlenu zberáme voňavú vňať i koreň.

Prehľad odrôd

Koreňový petržlen: Olomoucký dlhý, Alba, Halblange, Cukrový, Berliner, Hanácky, Konika - vegetačné obdobie trvá 150 - 210 dni

Listový petržlen - Fest, Moss Curled 2, Astra, Festival 68 - vegetačné obdobie trvá 80 - 120 dní

Vegetačné podmienky, osevný postup, príprava pôdy a hnojenie sú také isté ako pri mrkve.

Sejba a ošetrovanie porastu

Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m² vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy. Zásadou je, aby bol pozemok bez buriny a na povrchu pôdy nebol prísušok.

Zber a triedenie

Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny. Pri hlavnom zbere môžeme zo zdravej mladšej viate tiež robiť viazaničky.

Zeler voňavý

Apium graveolens L var, rapaceum (Mill.) DC, Čeľaď Mrkvovité (Daucaceae)

Botanický opis

Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby. Obsahuje 2 000 000 - 2 800 000 semien, ktoré si udržujú klíčivosť 3 - 6 rokov. Zo zeleru používame koreňové buľvy a často i vňať.

Prehľad odrôd

-          Albin, Talar, Neon, Giant Prague, Asterix, Bianco del Veneto - vegetačné obdobie je asi 200 - 230 dni

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe

Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Po zbere týchto zelenín zostáva zeler ako samostatná kultúra.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Najlepšie je prihnojovať počas intenzívneho zavlažovania ktoré zeler potrebuje.

Sejba a vypestovanie sadiva

Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca. Na m² potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Proti hnedej škvrnitosti listov postrekujeme sadivo dvakrát už v parenisku, a to pol percentnou meďnato vápenatou zmiešaninou.

Sadenie a ošetrovanie porastu

Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu. Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu. Proti škvrnitosti listov postrekujeme kultúru jednopercentnou meďnato vápenatou zmiešaninou.

Zber a uskladnenie

Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko. Zdravé listy môžeme použiť v kuchyni.

Paštrnák siaty

Pastinaca sativa L. Čeľaď - Mrkvovité (Daucaceae)

Botanický opis

Paštrnák je dvojročná rastlina s dužnatým bielym vretenovitým koreňom, ktorý má sladkastú chuť, pekne vonia a používa sa ako zelenina do polievok a mäsových pokrmov či na konzervovanie.

Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Úžitková hodnota je 57 % a 1 g obsahuje 180 – 200 semien. Klíčivosť si udržuje krátko, len 1 - 2 roky.

Prehľad odrôd

Jedinou povolenou odrodou je Dlhý biely a Albion - vegetačné obdobie je asi 7 mesiacov

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe

Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým,  alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. V osevnom postupe zaradujeme paštrnák do druhej trate po hlúbovinách.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Na jar hnojíme dusíkatým vápnom, draselnou soľou a  superfosfátom.

Sejba a ošetrovanie porastu

Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m² vysievame asi 0,6 - 1 gram semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Pri riedkej sejbe nemusíme ani jednotiť. Ináč ho ošetrujeme ako petržlen.

Zber

Zber závisí od účelu, na ktorý sa má paštrnák použiť. Pre priamy konzum môžeme zberať už v septembri, pre uskladňovanie zberáme čo najneskoršie. Zberáme ako repu, vyrýľovaním rýľom alebo rýľovacími vidlami.

Repa červená - cvikľa

Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f. rubra, Čeľaď - Mrlikovité (Chenopodiaceae)

Botanický opis

Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Úžitková hodnota je 67,9 % a v 1 g je asi 40 – 90 semien. Klíčivosť si uchováva 2 - 3 roky.

Prehľad odrôd

Okrúhle - Červená guľatá, Bona, Tmavočervená, Bikores - vegetačné obdobie 160 - 170 dní

Podlhovasté - Rywal, Renova - vegetačné obdobie 160 - 170 dní

Žltá odroda – Boldor - vegetačné obdobie 160 - 170 dní

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe

Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Dobrou predplodinou sú rajčiaky, uhorky, špenát, šalát a zemiaky.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny.  Po pretrhaní prihnojíme liadkom a koncom júna na list liadkom vápenatým.

Sejba a ošetrovanie porastu

Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riad-kov vzdialených 30 - 40 cm. Na m² sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Ak sejeme riedko, ani nepretrhávame.

Zber a triedenie

Repu červenú zberáme podľa možnosti za suchého počasia v októbri a tak, že repy vytrhávame, zhadzujeme na kopy, vňať odrežeme, očistime a roztriedime do debien podľa veľkosti. Repa s bielymi pruhmi na priereze a popraskaná je chybná.

Reďkovka

Raphanus satious L. var. radicula Pers, Čeľaď - Kapustovité (Brassicaceae)

Botanický opis

Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Úžitková hodnota je 78,2 % a 1 gram obsahuje 100 – 150 semien. Klíčivosť si udržuje 4 - 5 rokov.

Prehľaď odrôd

DE DIX-HUIT JOURS skorá, Granát, Saxa, Maslová veľká, Krakowianka

Vegetačné podmienky, zaradenie v osevnom postupe a priemerné dávky hnojív

Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Hnojenie maštaľným hnojom spôsobuje špongiovitosť dužiny, dutosť a štipľavú chuť.

Sejba a ošetrovanie porastu

Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 – 1,5 g semena. Za vegetácie plečkujeme, okopávame a čo najskôr vyjednotíme. Porast pravidelne zalievame.

Zber a triedenie

Zberáme postupne ako buľvičky dorastajú a ihneď konzumujeme.

Reďkev siata

Raphanus sativus L. var. sativus, Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)

Botanický opis

Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka. Priemerné hodnoty semena sa tiež zhodujú s reďkovkou.

Prehľad odrôd

Podľa času zberu a dĺžky vývoja delíme reďkev na:

Jarné - Podlhovastá biela Japana - vegetačné obdobie 5 - 6 týždňov

zimné - Guľatá čierna Murzinka, Black Spanish long - vegetačné obdobie 8 - 12 týždňov

Vegetačné podmienky, zaradenie v osevnom postupe a priemerné dávky hnojív

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom. Po pretrhaní prihnojíme liadkom.

Sejba a ošetrovanie porastu

Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. V októbri vysievame znovu jarné odrody. Vzdialenosť riadkov je 20 - 50 cm, na 1 m² sa vyseje 0,6 – 0,7 gramov semena. Ošetrovanie za vegetácie je také isté ako pri reďkovke.

Zber a triedenie

Jarnú reďkev zberáme v júni, zimnú v októbri a v novembri. Zberáme po vytvorení buľvičiek.

Chren dedinský

Armoracia rusticana G. M. et. Sch., Čeľaď - Kapustovité (Brassicaceae)

Botanicky opis

Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa. Rozmnožuje sa výhradne vegetatívne a nie je preto dôležité poznať vlastnosti semena.

Prehľad odrôd

Najrozšírenejší je Malinský krajový

Vegetačné podmienky, zaradenie v osevnom postupe a hnojenie

Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm. Pred príchodom mrazov rozhodíme Thomasovú múčku a na jar pred sadením síran amónny a síran draselný.

Vysadzovanie a ošetrovanie porastu

Priesady na sadenie získame pri zbere konzumného chrenu. Ako priesady používame bočné korene silné ako ceruzka. Do jari ich máme uschované v piesku. Na 1 m² potrebujeme cca 4 priesady. Sadíme koncom marca do dvojriadkov. Riadky vyznačíme značkovačom na vzdialenosť 60 cm a každý tretí riadok vynecháme, hĺbka brázdičiek je 15 cm. Strednú časť koreňového odrezku pred sadením otrieme vrecovinou, čim vyslepíme očká a zabránime košateniu hlavného koreňa. Odrezky sadíme na dno brázd vysadzovacím kolíkom šikmo v jednom smere na vzdialenosť 25 cm. Po vysadení odrezky zahrnieme tak, aby horná časť bola 2-3 cm pod povrchom. V lete najmenej 3 razy plečkujeme a okopávame.

Zber a triedenie.

Zberáme, len čo vňať začne zasychať, to znamená. koncom októbra a začiatkom novembra. Dvojriadky odorieme pluhom a jednotlivé korene vykopávame rýľovacími vidlami.

Hadí mor španielsky (čierny koreň)

Scorzonera hispanica L., Čeľaď - Astrovité (Asteraceae)

Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Na 1 m² sa vyseje asi 1,7 gramu semena. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať. Aby sme mohli zberať aj v zimných mesiacoch, zakryjeme pozemok vrstvou lístia alebo slamy.

Ako koreňová zelenina sa veľmi málo pestuje vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých. Vodnica sa používa ako kapusta alebo šalát. Kvaku pestujeme ako zeleninu s dietetickými vlastnosťami. Obidve rastliny sú pre svoje vlastnosti v súčasnej dobe čoraz viac obľúbené.