Pestovanie strukovín - veľký prehľad

Posledná aktualizácia: 7 minút 10 sekúnd

Strukoviny patria medzi najcennejšie plodiny v našich záhradách, poskytujúce nielen bohatý zdroj bielkovín, ale aj zlepšujúce kvalitu pôdy pre nasledujúce kultúry. V tomto článku sa dozviete, ako správne pestovať hrach siaty záhradný, fazuľu obyčajnú a bôb. Prevedieme vás botanickým opisom týchto rastlín, prehľadom odrôd, vegetačnými podmienkami, zaradením v osevnom postupe, prípravou pôdy, sejbou, ošetrovaním porastu až po úspešný zber. Naučte sa, ako získať bohatú úrodu a obohatiť svoj jedálniček o tieto výživné plodiny.

Hrach siaty záhradný

Pisum sativum L. subsp. hortense A. Gr., čeľaď Vikovité (Viciaceae)

Botanický opis rastliny

Je to jednoročná zelenina s mohutným koreňovým systémom, ktorým si dokáže obstarať živiny i tam, kde sa už iné zeleniny pestujú zle a nedarí sa im. Posledné lístočky párnoperovitých listov sa menia na úponky. Kvety vznikajú po jednom až dvoch na konci pazušných osí. Plod je valcovitý hladký struk s 5 - 8 semenami. 1 gram obsahuje 2 – 8 kusov semien. Klíčivosť si udržuje 4 - 5 rokov.

Prehľad odrôd

Hrachy delíme podľa použitia na cukrové, stržňové a na hrachy na vylúskavanie.

Cukrové hrachy

Cukrové hrachy sa upotrebujú čerstvé, a to celé mladé struky, ktoré v nezrelom stave nemajú ešte vnútorné blany tvrdé. Zrelé semená sú sladké a vhodné aj na varenie. Pestujú sa na záhradkách na priamy konzum.

Šesťtýždňový (60 – 70 dní), Hermes (60 – 70 dní), Bajka (60 – 70 dní)

Stržňové hrachy

Stržňové hrachy sa pestujú buď pre struky, ktoré sa spotrebovávajú čerstvé, alebo pre konzervárenské účely. Zrelé semená sa nedajú variť, zostávajú aj po najdlhšom varení tvrdé. Sú citlivé na chladno, a preto sa sejú neskoršie.

Zázrak z Kelvedonu (82 – 95 dní), Gloriosa (61 – 95 dní)

Hrachy na vylúskavanie

Hrachy na vylúskavanie sa pestujú pre nezrelé semená, ktoré sa konzervujú.

Alderman (87 – 100 dní), Bizens (90 – 100 dní)

Vegetačné podmienky

Hrach nie je náročný ani na pôdu, ani na polohu. Najlepšie sa mu darí v rokoch s chladnejším a premenlivým počasím. Pre skorý zber nemusí byť pôda hlboká, musí však byť výhrevná a s dostatkom humusu. Hrach na konzervovanie pestujeme s výhodou na ílovitých náplavoch, kde je neskorší zber, ale zato vyššia úroda.

Zaradenie v osevnom postupe

Hrach nie je náročný na predplodinu a môže sa pestovať po hociktorej zelenine i po okopaninách. Hrach obyčajne pestujeme ako čistú kultúru. Po hrachu môžeme pestovať všetky náročné i menej náročné zeleniny, lebo zanecháva pôdu vo veľmi dobrom fyzikálnom stave.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Na jeseň pôdu hlboko zrýľujeme. Na jar ju povrchovo upravíme pre sejbu. Hnojíme len priemyselnými hnojivami pri jarnom spracovaní pôdy. Pre začiatočný vývoj kultúry je dôležité prihnojenie dusíkom, neskoršie si hrach obstará dostatok dusíka sám.

Sejba

Pre hlavný zber sejeme hrach čo najskôr (obyčajne v marci) sejačkou do riadkov vzdialených od seba 30 – 40 cm. Má sa siať plytko, ale rovnomerne. V praxi sa dobre osvedčila sejba do dvojriadkov vzdialených od seba asi 15 cm. Medzi dvomi riadkami je rozstup 40 cm. Vysievať sa môže postupne. Pre zber zelených strukov môžeme hrach siať do polovice júna. Množstvo vysiateho semena sa riadi podľa šírky riadkov a odrody, a to od 15 do 22 g na 10 m².

Ošetrovanie porastu

Ošetrovanie za vegetácie je jednoduché. Len dvakrát prekyprime, čím zničíme aj burinu medzi riadkami. Len čo sa objavia prvé lístky, prvý raz plečkujeme, keď sa rozrastú nadzemné časti, druhý raz plečkujeme. Na veľmi zaburinených pozemkoch je potrebná ručná okopávka. Pri sejbe do dvojriadkov môžeme dvojriadky z vonkajších strán prihrnúť zemou.

Zber

Dôležitý je správny čas zberu. Je to vtedy, keď je semeno v strukoch fyziologicky vyspelé, no ešte mäkké, nezmúčnatené. Oberáme na dva, niekedy až na tri razy, podľa toho, ako jednotlivé struky dozrievajú. Na veľkých plochách zberáme hrach na jeden raz, a to v čase, keď väčšina strukov je v zberovej zrelosti. Trvá to 3 – 5 dní. Niekedy nemožno za taký krátky čas zber zvládnuť, preto sejeme po častiach v niekoľkodňových intervaloch, alebo vysievame niekoľko odrôd s rozličným vegetačným obdobím. Hlavné obdobie zberu zelených strukov je koniec mája a jún. Dozreté hrachové semeno zberáme podľa odrody od konca júla až do septembra.

Fazuľa obyčajná

Phaseolus vulgaris L., čeľaď Vikovité (Viciaceae)

Botanický opis

Koreňový systém tejto jednoročnej zeleniny nie je taký silný ako koreňový systém hrachu. Byľ je drsná, buď ovíjavá, alebo nízka, kríčkovitého vzrastu. Listy sú trojpočetné. Biele, červené alebo žltkasté kvety tvoria riedke strapce. Plod je zelený alebo žltý struk, ktorý obsahuje semená rozličnej farby, tvaru a veľkosti. 1 kilogram obsahuje 800 – 870 semien. Tento údaj sa ale odlišuje podľa konkrétnej odrody. Klíčivosť si udržuje 3 – 4 roky.

Prehľad odrôd

Odrody delíme podľa vzrastu a podľa farby strukov.

Kríčkovité zeleno strukové: Delfina, Sigma, Dita

Kríčkovité žlto strukové: Leonarda, Luiza, Tara

Žrďovité (tyčkové) zeleno strukové: Blauhilde

Žrďovité (tyčkové) žlto strukové: Gazela

Farebné fazule: Strakatá, Pekný jas, Borlotto red, Igolomská

Vegetačné podmienky

Fazuľa má veľké nároky na teplo, preto je pestovanie vo veľkom výnosné len v teplejších oblastiach. Najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné, vyhriate pôdy s dostatkom vlahy.

Zaradenie v osevnom postupe

Fazuľa nie je náročná na predplodinu. Môže sa rovnako ako hrach pestovať po všetkých zeleninách a obilninách. Po fazuli sa dajú pestovať všetky plodiny, pretože zanecháva pôdu v dobrom stave. Kríčkovité fazule môžeme pestovať tiež ako medziplodinu medzi riadkami uhoriek a rajčiakov alebo v novozaloženej špargľovni a rebarborovni. Žrďovité fazule sa pre pestovanie vo veľkom nehodia.

Príprava pôdy a priemerné dávky hnojív

Pozemok na jeseň hlboko zorieme a na jar plošne spracujeme. 2 – 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivo.

Sejba

So sejbou sa netreba ponáhľať, aby sme vychádzajúce rastlinky ochránili pred neskorými jarnými mrazmi. Sejeme od konca apríla do polovice mája, záleží na polohe. Na zber zelených strukov môžeme siať až do polovice júla. Sejeme do riadkov vzdialených od seba 40 – 60 cm, podľa vzrastu jednotlivých odrôd. Dobre sa osvedčuje krížová štipková sejba (4 – 5 semien v štipke do sponu 35 x 35 cm). Na 10 m² vysievame podľa veľkosti semena rozličných odrôd 12 – 18 g semena. Tyčkové fazule vysievame ku kolíkom vysokým 2 – 3 m na vzdialenosť 60 – 90 cm, kolíky k sebe strechovite skloníme alebo vždy štyri spolu zviažeme do pyramídy. Ku každému kolíku zasejeme 6 – 8 semien do kruhu a rastliny sa vyvedú hore po žrdiach. Tyčkové fazule sú úrodnejšie a kvalitnejšie. Zberáme ich postupne podľa toho, ako dozrievajú.

Ošetrovanie porastu

Fazule sú chúlostivé na pôdny prísušok, a preto hneď po vzídení ich plečkujeme a okopávame, len čo rastliny zosilnia, najlepšie pred kvetom, im riadky mierne prihrnieme. Pri hustej sejbe jednotíme na 10 – 15 cm.

Zber

Struky oberáme v čase, keď sú už vyspelé, ale krehké a šťavnaté. Oberáme postupne, obyčajne dva až trikrát. Pri poslednom zbere vytrhávame celé rastliny. Niekedy sa necháva časť strukov dozrievať na semeno. Nezrelé struky zberáme asi o 60 dní po sejbe, u tyčkových o 100 – 120 dní po sejbe. Struky oberáme ručne.

Bôb

Vicia faba L., čeľaď Vikovité (Viciaceae)

Pestovanie

Pestuje sa podobne ako hrach, v struku je ale menej bôbov ako v hrachu, sú však výrazne väčšie. Bôb je mimoriadne bohatý na bielkoviny. Konzumuje sa nezrelý aj zrelý, to znamená, že semená môžeme konzumovať hneď po dorastení.

Pestované odrody: Saturn, Windsorský biely, Bartek






Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies