November – čas na vápnenie záhrady

Prečo vápniť záhradu?

Vápnenie záhrady sa môže javiť ako nepodstatné, pravdou je však opak. Pravidelné vápnenie v správnych množstvách prináša niekoľko benefitov. Vápno neutralizuje kyslosť pôdy a zabezpečuje optimálne pH, ktoré by malo mať hodnotu od 6,5 do 7,5. V takejto pôde sa rastlinám lepšie darí a ich koreňový systém sa môže viac rozvíjať. Vďaka tomu sú schopné čerpať viac živín. Vápnenie tak priamo ovplyvňuje nielen kvalitu, ale aj množstvo úrody.

Okrem neutralizácie kyslosti, pôsobí vápno ako dezinfekcia. Takýmto spôsobom zničíte zárodky rôznych plesní a húb, ktoré sa v pôde v priebehu času vytvorili.

Ďalším dôvodom, prečo by ste vápnenie záhrady nemali zanedbať, je zabezpečenie dostatku vápnika. Ten rastliny nutne potrebujú na tvorbu nových pletív. Jeho nedostatok môže spôsobiť škvrnitosť a odhnívanie plodov, ich nedostatočné dozrievanie až úplné znehodnotenie. Najnáchylnejšie sú rôzne ovocné dreviny, najmä kôstkoviny a jablone. Zo zeleniny na nedostatok vápnika trpia hlavne rajčiny či papriky.

Aj vápnenie záhrady má svoje pravidlá

Pri vápnení záhrady je potrebné riadiť sa viacerými pravidlami. Rovnako ako nedostatok vápnika, aj jeho prebytok má negatívny vplyv na kvalitu a množstvo úrody. Najvhodnejšou formou je aplikovanie mletého vápenca, použiť môžete aj zakúpené vápenné hnojivo.

Otestujte vašu pôdu

Ešte predtým, ako sa do vápnenia pustíte, je nevyhnutné spraviť rozbor pôdy. Podľa jeho výsledkov najlepšie zistíte, aké má pH a aké dávky vápna budete potrebovať.

Pôdu môžete pestovať testami, ktoré si zakúpite, druhou, lacnejšou alternatívou, je domáci test. Potrebovať naň budete vzorky pôdy z rôznych častí vašej záhrady. Kyslosť zeminy sa totiž môže líšiť aj v závislosti od predtým pestovaných druhov. Hlinu odobratú ako vzorku jemne zavlažte, aby nebola suchá, pripravte si tiež sódu bikarbónu alebo ocot. Postupujte nasledovne:

Na odobratú vlhkú zeminu nasypte trochu sódy bikarbóny. Ak pôda začne šumieť, znamená to, že vzorka má nízke pH, teda vytvára kyslé prostredie. Čím viac hlina po styku so sódou zašumí, tým je kyslejšia. Rovnako postupujte, aj ak robíte test s použitím octu.

Kedy?

Ideálnym časom na vápnenie záhrady je november, keď už sú záhony porýľované a zbavené buriny. Pri rýľovaní sa zo záhona posnažte odstrániť čo najviac hrúd.

Čo sa týka periodicity, vápnenie záhrady v horských a podhorských oblastiach opakujte približne každý tretí až piaty rok. V nižších polohách, na vrchoch a pahorkatinách, je vhodné vápnenie opakovať každý ôsmy až deviaty rok. Tieto údaje však nepovažujte za fixné a jediné smerodajné, slúžia ako pomôcka. To, či vaša záhrada potrebuje alebo nepotrebuje povápniť, zistíte pomocou testu kyslosti pôdy.

Koľko vápna použiť?

Správnu dávku vápna určíte na základe testu. Na kyslé pôdy aplikujte 2 až 2,5 kg vápna na 10 m². Ak je pôda na vašej záhrade len mierne kyslá, aplikujte 1 až 1,4 kg vápna na 10 m². Ak vápnite viac-menej neutrálnu pôdu v rámci jej udržiavania, použite 0,5 až 0,7 kg na 10 m².

Najčastejšie chyby

Jednou z chýb, ktorých sa záhradkári dopúšťajú, je vápnenie len tak od oka, bez predchádzajúceho rozboru pôdy. V takomto prípade hrozí, že zle určíte množstvo a záhradu povápnite nedostatočne alebo priveľa.

Ďalšou častou chybou je nerovnomerné zapracovanie vápna do pôdy. Taktiež sa vyhnite súčasnému použitiu dusíkatých či fosforečných hnojív. Vápnik a látky obsiahnuté v hnojivách by sa navzájom znehodnotili a celý proces by stratil na účinnosti.

Pri vápnení záhrady si dajte pozor aj druhy, ktoré na jednotlivých miestach pestujete. Nepoužívajte vápno na stanoviskách, kde rastú kyslomilné rastliny. Neutralizácia pôdy by im mohla vážne ublížiť.