Dopestujte si v záhradke bôb

Charakteristika bôbu

Existuje viacero odrôd bôbu, ktoré sa používajú na rôzne účely – ako potravina, krmivo pre zvieratá či ako zelené hnojivo. Bôb obyčajný (pravý, záhradný) je odrodou, na ktorej si pochutíte aj vy. Je typický svojou hladkou, hranatou stonkou dorastajúcou do výšky 60 až 80 cm. V spodnej časti môže byť trochu rozvetvený.

Bôb má tmavozelené oválne listy, z ich pazúch vyrastajú drobné biele kvety s tmavofialovými až čiernymi škvrnami. Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé – opelenie včelami alebo čmeliakmi je však napriek tomu žiaduce. Plody, alebo skôr semená, dozrievajú v zelených zamatových strukoch, dlhých až 20 cm. Vnútri sa zvyčajne nachádza 3 až 9 semien uložených v plstnatej výplni. Dozretý struk je hnedý až čierny.

Stanovisko a príprava hriadky

Hriadku na pestovanie bôbu je vhodné pripraviť už na jeseň. Pôdu je potrebné do hĺbky zrýľovať, neodporúčame však hnojiť maštaľným hnojom. Na jar ju prekyprite a môžete pohnojiť viaczložkovým minerálnym hnojivom.

Bôb má hlboký a bohatý koreňový systém, preto sa mu darí v stredne ťažkých hlbokých pôdach s pH 7 až 8. Počas svojej vegetácie pôdu prevzdušní a obohatí o dusík, takže je vynikajúcou predplodinou k všetkým druhom zeleniny okrem strukovín. Tie by sa mali na rovnakom mieste pestovať najskôr o 4 roky. Pred výsadením ďalšieho druhu odporúčame pôdu obohatiť ešte o draslík, ktorý bôb vo veľkom množstve odčerpáva.

Ako zasiať bôb

Bôb má pomerne dlhé vegetačné obdobie, ktoré, spravidla, trvá 100 až 120 dní. Jeho výhodou je, že v čase rastu znesie aj nižšie teploty, či dokonca krátkodobý mráz. Preto ho môžete vysadiť priamo na záhony už v marci. Skorým výsevom zároveň „utečie“ svojmu najväčšiemu škodcovi – voške makovej.

Pred vysievaním je vhodné semená bôbu na 5 hodín namočiť do vody. Tento krok urýchli klíčenie, ktorého dĺžka závisí od vonkajšej teploty. Tá by v ideálnom prípade mala byť 20 °C, no vyklíči už pri 2 – 3 °C.  Vysievajte po tri semená do jamiek hlbokých 4 až 8 cm v spone 50 x 15 cm. Následne prihrňte zeminou a jemne utlačte.

Starostlivosť, závlaha a hnojenie

Záhony s bôbom udržiavajte bez buriny, pravidelne okopávajte a pôdu prihŕňajte k stonkám. Dôležitý je aj dostatok vlahy, na ktorú si bôb potrpí. Najkritickejším obdobím sú dva týždne po odkvitnutí, kedy rastú struky. Čo sa hnojenia týka, bôb znáša priame vápnenie dolomitom, ktoré dodá do pôdy potrebné minerály. Vyvarujte sa použitia hnojív, ktoré obsahujú chlór. Ten totiž bôb neznesie.

Keď rastlina dostatočne zakvitne, zaštipnite jej vrcholec. Semená tak budú lepšie dozrievať a zároveň bude bôb menším lákadlom pre škodcov. Voška maková sa totiž usádza práve na mladých vrcholcoch.

Zber

Bôb môžete zberať v zrelom aj nezrelom stave. Nezrelé semená sa zberajú od júla, niekedy dokonca skôr, už od júna. Čas zberu závisí od dátumu vysadenia a podmienok pri raste. Následne sa využívajú do varenia alebo sa sterilizujú, podobne, ako kríčková fazuľa. Termín druhého zberu pripadá na august až september. Vtedy sa zberajú kompletne vyzreté semená na vysušenie. Tie je možné dlhodobo skladovať na konzumovanie alebo ďalšie pestovanie.

Čo si môžete z bôbu pripraviť?

Bôb je chutná a hlavne veľmi výživná strukovina. V suchom stave obsahuje dokonca až 28 % bielkovín, čím konkuruje sóji a dokáže z časti nahradiť bielkoviny z mäsa. Tiež je zdrojom vitamínov skupiny B a kyseliny listovej. Pred varením je potrebné ho na noc namočiť do vody, aby sa rýchlejšie uvaril a zbavil časti oligosacharidov, ktoré spôsobujú nadúvanie. Následne sa varí v čerstvej vode. Pripraviť si z neho môžete napríklad chutný bôbový šalát, bôbovú kašu či polievku.

Mladé struky bôbu obsahujú poriadnu dávku vitamínu C, železa a kyseliny listovej. Okrem toho sa v nich nachádzajú dôležité minerály, ako sú draslík, zinok, horčík, vápnik a fosfor. Zanedbateľné nie je ani množstvo vlákniny. Pripraviť si z nich môžete veľmi chutné zapekané bôbové struky alebo si ich len tak uvariť v slanej vode ako ľahkú večeru.