Ako si vypestovať chrumkavý šalát

Vitamíny, ktoré vám zachutia

Viete, že v jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok? Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky — všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Poďme si už ale povedať, ako si túto zdravú dobrotu vypestovať v záhradke.

Vhodné stanovisko

Šalát má krátke vegetačné obdobie, môžete ho preto pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar. Dariť sa mu bude v hlinitopiesočnatej, piesočnatohlinitej až piesočnatej pôde. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom. Zálievka by mala byť pravidelná, aby pôda zostávala vlhká, nevyhovuje mu premokrenie.

Ako pestovať šalát

Podmienky na pestovanie sa líšia podľa jednotlivých druhov šalátu. Vybrať si môžete, napríklad, šalát hlávkový, ľadový, listový alebo rímsky.

Hlávkový šalát

Listy hlávkového šalátu tvoria ružicu alebo hlávky a môžu mať rôzne zafarbenie. Niektoré odrody môžu mať tiež kučeravé listy. Hlávkový šalát vám prinesie rýchlu úrodu — jeho vegetačné obdobie je len 30 – 110 dní. Pri jarných odrodách dokonca len 60 – 75 dní. Na konci vegetačného obdobia pri nepriaznivých svetelných podmienkach môže vybiehať do stonky s drobnými kvetmi.

Na pestovanie hlávkového šalátu zvoľte slnečné stanovisko s pH pôdy 7 – 8. Nemusíte sa obávať zmien teploty počas dňa, jarné odrody odolajú poklesu teploty až do – 5 °C, môžete ich preto vysievať priamo na záhon. Neskoršie obdoby si môžete predpestovať. Na tvorbu hlávok bude potrebovať teploty medzi 12 – 15 °C, v období ich rastu mu prospieva dostatok vlahy. Zavlažujete ráno alebo večer priamo ku koreňom, nie na listy.

Pestovanie priamym výsevom aj z priesad

Hlávkový šalát môžete pestovať priamym výsevom alebo si dopestujete priesady. Priamo na záhon môžete vysievať koncom marca až v apríli. Pripravte si riadky s hĺbkou približne 1 cm vo vzdialenosti 30 cm. Semienka sypte nariedko, aby sa nevytvoril príliš hustý porast. Keď šalát narastie do veľkosti dvoch pravých listov, jednoťte na vzdialenosť približne 25 cm medzi rastlinami.

Do pestovania priesad skorého šalátu sa môžete pustiť už koncom januára a vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov. Druhým spôsobom je vysievanie do menších nádob po jednom semienku. Počas rastu priesad v miestnosti často vetrajte, aby ste predišli hubovým ochoreniam.

Skoré odrody šalátu presádzajte na záhon od konca marca a počas apríla. Aby mali dostatok priestoru na rast, vysádzajte v spone 25 x 25 cm, prípadne až 30 cm. Šalát má rád plytké sadenie, pripravte si preto plytšie riadky. Sadeničky šalátu prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo 1 cm nad zemou. Počas vegetačného obdobia je potrebné myslieť na pravidelné zavlažovanie a prekyprovanie pôdy.

Ľadový šalát

Ľadový šalát je vhodný na pestovanie počas celej sezóny, vybrať si môžete skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tento druh má lepšiu odolnosť voči chorobám a nevybieha do kvetu, má tiež mohutnejší koreňový systém. Pozor je potrebné dávať na teploty pri pestovaní — nemali by klesať pod – 1 °C. Zrelé hlávky dosahujú hmotnosť od 1 do 2 kg a po zbere ich môžete skladovať o niečo dlhšie.

Pestovanie ľadového šalátu

Ľadový šalát nie je náročná plodina. Bude mu vyhovovať rôzne prostredie, nemá rád len priveľmi studené a zamokrené pôdy. Pestovanie je možné z priamej sejby aj z priesad.

Pri rozhodovaní o spôsobe pestovania vezmite ohľad na počasie — v porovnaní s hlávkovým šalátom horšie odoláva chladu, nebudú mu prospievať priveľmi nízke teploty. Priamy výsev si naplánujte na koniec marca až júl. Pripravte si riadky s hĺbkou 1 cm vo vzdialenosti 30 – 40 cm. Po dorastení do veľkosti 3 – 4 pravých lístkov záhon jednoťte.

Vysádzanie priesad

Priesady ľadového šalátu môžete sadiť na záhon od prvej tretiny apríla až do augusta, v chladnejších rokoch neskôr. Sadenice sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 – 5 pravých listov. Aj ľadový šalát obľubuje plytké sadenie. Aby mal dostatok priestoru, vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Po vysadení je vhodné priesady prekryť netkanou textíliou, ponechajte ich zakryté 4 – 5 týždňov. Takýmto spôsobom urýchlite ich rast, dosiahnete vyššiu hmotnosť hlávok a znížite riziko hniloby listov aj výskyt škodcov.

Počas tvorby hlávok kyprite pôdu. Pôdu bude ľadový šalát potrebovať vlhkú až do vytvorenia hlávok môžete zavlažovať zhora. Potom polievajte už len ku koreňom.

Šalát rímsky

Šalát rímsky je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou. Má príjemnú chuť, listy sú o niečo pevnejšie a chrumkavejšie ako pri hlávkovom šaláte. Bude potrebovať dostatok vlhkosti, kyprú, humóznu, piesočnato-hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. V ťažkej a kyslej pôde vybieha do kvetu. Vo fáze priesad odoláva teplotám až do – 6 °C, počas zakladania a dozrievania hlávok potrebuje teploty okolo 15 – 20 °C, nemali by klesnúť pod 0 °C. Tomuto druhu sa preto darí najmä na nížinách.

Pestovanie

Aj rímsky šalát môžete pestovať z priesad i výsevom. Vegetačná doba je 100 – 120 dní.

Semienka na pestovanie priesad môžete vysievať už od polovice februára až do polovice marca. Od polovice až tretej dekády marca môžete priesady vysadiť do záhrady. V tomto čase by mali dosahovať veľkosť 2 – 3 pravých listov. Vysádzajte plytko v spone 30 x  30 - 40 cm. Rímsky šalát môžete pestovať počas celej vegetačnej sezóny, nevysádzajte však neskôr ako v polovici augusta. Pri neskoršom sadení by nestihol dorásť.

Rovnako, ako ostatné druhy šalátov, aj šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok. Potom je vhodné zálievku obmedziť, inak mu hrozí hniloba.

Šalát listový

Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody. Listový šalát má menšiu náchylnosť na vybiehanie do kvetu, jeho pestovanie aj nároky na pôdu sú rovnaké, ako má hlávkový šalát.

Šalát listový sa pestuje priamym výsevom aj z priesad. Ak sa rozhodnete pre predpestovanie, semienka vysievajte 4 – 6 týždňov pred plánovaným sadením do záhrady, to znamená od konca februára.

Sadenice sú pripravené na presadenie po dorastení do veľkosti 4 – 5 pravých listov. Vysádzajte do sponu 30 x 30 cm, na úrodu sa môžete tešiť približne o dva mesiace.