Ako na jesenné rýľovanie záhrady?

Rýľovať či nerýľovať?

Rýľovanie patrí k tradičným záhradkárskym postupom a asi každý z nás sa s ním už stretol. Avšak, ak by ste sa spýtali, prečo je rýľovanie potrebné a prospešné, väčšinou by ste dostali odpoveď typu: „vždy sa to tak robilo“. Je to však naozaj tak?

Argumenty prečo nerýľovať záhradu

Pestovatelia začali rýľovať preto, lebo prišli na to, že po „obrátení“ pôdy dosiahnu nasledujúci rok väčšiu úrodu. Je to spôsobené tým, že pri takomto spôsobe prevzdušnenia pôdy dochádza k rýchlejšiemu rozkladu humusu. Zástancovia starostlivosti o pôdu bez rýľovania však tvrdia, že rastliny ho všetok nespotrebujú a zvyšok sa buď odplaví do spodných vôd alebo inak znehodnotí.

Argumentom proti je tiež to, že rýľovaním vystavíte živiny ukryté v zemine poveternostným podmienkam, a často tak dochádza k ich odviatiu či odplaveniu. Pôda potom postupne priebehu rokov prichádza o viac a viac živín, ktoré nie je schopná nahradiť. Stáva sa čoraz menej úrodnou a zle prijíma vodu.

Rýľovanie doslova obracia pôdu hore nohami, čo má negatívny vplyv na pôdne mikroorganizmy. Tie sa nachádzajú v rôznej hĺbke v závislosti od toho, aké životné podmienky potrebujú. Na povrchu žijú tie, ktorým nerobia problém výkyvy teplôt a potrebujú viac kyslíka. Naopak, hlbšie v zemi sa nachádzajú tie, ktoré potrebujú stabilnú teplotu a málo kyslíka. Rýľovaním však tieto mikroorganizmy v priebehu sekúnd vystavíme úplne nevyhovujúcim podmienkam, následkom čoho okamžite hynú.

Kedy rýľovanie prospieva úrode?

Rýľovanie je vhodné najmä v prípade ťažkých, ílovitých pôd. Obracaním sa zemina prevzdušní a zapracovať môžete aj piesok na odľahčenie. Veľké hrudy hliny, ktoré sa v ílovitej pôde vytvárajú, sa dostanú na povrch a v zime sa vplyvom mrazu roztrhnú. Ľahšie sa tiež vstrebe zimná vlaha.

Za rýľovanie záhrady hovorí argument, že po obrátení pôdy dostanete na povrch larvy a vajíčka škodcov, ktoré buď vyschnú, zamrznú alebo sa stanú potravou pre vtáky. Rýľovanie sa odporúča aj v tom prípade, ak potrebujete zapracovať hnojivo do pôdy alebo znížiť jej kyslosť zapracovaním vápenca.

Kedy určite nie?

Rýľ do ruky určite neberte na prekopanie záhonov s kvetmi a bylinkami. Hĺbkovo prekopávať by ste nemali ani blízke okolie stromov, mohli by ste poškodiť ich jemné vlásočnicové korene. Pozor si dajte aj v prípade plytších pôd. Počas rýľovania by ste mohli dostať na povrch neúrodnú, spodnú vrstvu zeminy.

Aké sú alternatívy rýľovania?

Kyprú a prevzdušnenú pôdu v záhrade si môžete zabezpečiť aj inak, ako rýľovaním. Vynikajúcim spôsobom je, napríklad, pestovanie zeleného hnojenia.

Zelené hnojenie vyživí pôdu

Korene ďateliny či lucerny môžu dosiahnuť až do hĺbky niekoľkých metrov. Po ich posekaní a zamulčovaní sa v pôde rozložia a obohatia ju o živiny. Prospech z toho budú mať tiež dôležité pôdne mikroorganizmy. Ideálne je zasadiť zelené hnojenie po zbere úrody a pred zimou ho skosiť a nechať na hriadke. Takýto záhon potom na jar pred pestovaním pohrabte, jemne okopte motykou a môžete sadiť.

Rýľovacie vidly na rýchle prevzdušnenie

Potrebujete pôdu prekypriť hneď? Použiť môžete rýľovacie vidly, ktorými pôdu opatrne podvihnete, ale neprevrátite. Nevýhodou tohto systému je to, že ste obmedzený dĺžkou vidiel.

Permakultúra

Zástancovia permakultúry si berú príklad z lesa, kde sa pod vrstvou postupne sa rozkladajúcich vetvičiek, listov a iného organického odpadu, vytvára vrstvička veľmi úrodnej zeminy. A pôda pod ňou je prirodzene vlhká a kyprá. Preto môže byť alternatívou rýľovania práve nastielanie, alebo inak mulčovanie. Všetky holé miesta môžete navrstviť prírodnými materiálmi, ako sú drevná štiepka, kompost, lístie či dokonca kartón. Tento materiál zabráni rastu buriny, ochráni pôdu pred vysychaním a tvorbou pôdneho prísušku. Pritom sa bude postupne rozkladať a uvoľňovať do pôdy potrebné živiny.