Šalvia lekárska – krásna, odolná a liečivá

Podľa čoho spoznáte šalviu

Šalvia lekárska je trvalka, ktorá rastie ako poloker, dosahuje výšku od 20 do 70 centimetrov. Z hlavnej stonky vyrastajú oválne až kopijovité ochlpené listy, ktoré v kombinácii s ich sivozelenou farbou vyzerajú akoby boli postriebrené. Listy zároveň tvoria úžitkovú časť rastliny – majú rôzne liečivé účinky a pre svoju aromatickosť sa často používajú do varenia. Šalvia tvorí kvety, ktoré v klasoch vyrastajú na jej vrchole. Väčšinou majú fialovú farbu, no stretnúť sa môžete aj s bielymi alebo ružovkastými. Kvitnúť začína v máji až júni a je veľkým lákadlom pre včely. To z nej robí v spojení s jej krásou vynikajúcu dekoratívnu rastlinu. Po odkvitnutí tvorí plody v podobe toboliek.

Pestovanie šalvie hravo zvládne každý

Šalvia lekárska nie je náročná na pestovanie a na jednom mieste v záhone vydrží pri vhodnej starostlivosti päť až desať rokov. Darí sa jej aj v črepníku, takže si ju pokojne môžete vypestovať na balkóne. V takomto prípade sa z nej budete môcť tešiť 4 až 5 rokov. Po tomto čase je vhodné rastlinu v kvetináči vymeniť. Pozor si dajte hlavne na vhodnú veľkosť črepníka. Ak šalvii začnú žltnúť listy, je dosť možné, že má málo miesta na korene. V takom prípade je potrebné ju čo najskôr presadiť.

Stanovisko

Najvhodnejšie je slnečné až polotienisté stanovisko. Čo sa pôdy týka, šalvia obľubuje suchšiu, vápenatú a výživnú zeminu. Rovnako vhodná je hlinitopiesočnatá pôda bohatá na živiny. Neprekáža jej ani prítomnosť väčšieho množstva kameňov.

Výsadba

Na záhon sa šalvia vysieva na jar, konkrétne v marci až apríli. Semienka sejte priamo na odburinený záhon do hĺbky 2 – 3 centimetre. Malé rastlinky si tiež môžete predpestovať v parenisku alebo na inom chránenom mieste. V takom prípade vysejte semená v marci do rovnakej hĺbky ako na záhone, teda 2 centimetre pod úroveň pôdy. Predpestované bylinky s aspoň štyrmi pravými lístkami môžete v máji presadiť na pripravené stanovisko v záhrade.

Hnojenie a zálievka

Šalvia neznáša hnojenie, a preto sa mu radšej vyhnite. Ani na zálievku nie je náročná. Väčšinou jej úplne postačia prirodzené zrážky – uprednostňuje suchšiu pôdu. Pri pestovaní v črepníku ju postačí občas poliať, s vodou to príliš nepreháňajte.

Škodcovia a choroby

V našich zemepisných šírkach nie sú známe žiadne choroby, ktoré by šalviu napádali. Rovnako je to so škodcami, ktorých sa pri pestovaní šalvie rozhodne nemusíte báť.

Rozmnožovanie

Šalviu si môžete rozmnožiť viacerými spôsobmi. Na jeseň sa dajú získať nové rastlinky delením trsov. Rovnako osvedčená je metóda rozmnožovania pomocou odrezkov, ktoré sa následne dajú zakoreniť do vody. Keď necháte dozrieť tobolky, šalvia sa do okolia vyseje sama.

Špeciálna starostlivosť

Táto nenáročná a odolná bylinka nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Jediným úkonom, ktorý je vhodné robiť, je jej zastrihávanie po odkvitnutí. Zabránite tým zdrevnateniu stonky a rozrastaniu bylinky aj do šírky, nielen do výšky. Odstrihnúť môžete takmer celú stonku, pozor len na jej už zdrevnatenú časť. Ak by ste zastrihli až do nej, nemusela by už vyhnať nové výhonky.

Zber a skladovanie listov

Listy šalvie môžete zbierať celoročne. Najvyššiu kvalitu a aromatickosť však majú mimo kvitnutia. Zber si naplánujte na suchší deň, ideálne ráno alebo podvečer. Zozbierané listy je možné použiť čerstvé alebo vysušiť a uskladniť na neskôr. Sušenie listov musí prebiehať na tienistom a vzdušnom mieste, pri teplote do 35 °C. Použiť môžete aj sušičku na nízkej teplote. Vysušené listy skladujte v uzatvorenej nádobe mimo dosahu slnečného žiarenia.

Využitie — na čo všetko je šalvia vhodná?

Šalvia lekárska má veľmi široké využitie v kuchyni aj domácej lekárničke. Jej listy majú skvelé liečivé účinky, pôsobia antibakteriálne a protizápalovo. Vo forme čaju sa šalvia využíva pri prechladnutí a bolestiach hrdla. Ako kloktadlo sa vynikajúco hodí pri liečbe zápalov v ústnej dutine a tiež na liečbu zapálených mandlí. Rastlinka má priaznivé účinky na trávenie a bojuje proti hnačke. Studený šalviový čaj oceníte najmä v lete, napomáha totiž k znižovaniu miery potenia. Nie je však vhodná na dlhodobé užívanie, pretože obsahuje vysoké percento škodlivého tujónu.

Sušené šalviové listy majú dlhú tradíciu tiež vo svete gastronómie. Kedysi sa používali pri konzervovaní mäsa a dodnes sú obľúbenou koreninou pri príprave pečeného bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Vynikajúco sa hodia na dochutenie cestovinových šalátov, rôznych polievok a omáčok. Výrazná chuť šalvie sa taktiež skvele hodí ku syru. Kvôli svojej aromatickosti sa však do jedál pridáva len v malých množstvách.