Keď sa rastline nedarí...

Dôvodom pomalého rastu, neskorého kvitnutia či žltnúcich listov môže byť nedostatok živín. Rastlina na to, aby prosperovala, potrebuje celkom 9 makroelementov a 8 mikroelementov. Primárne ich získava vo forme iónov rozpustených vo vode, ktorú pomocou koreňov čerpá z pôdy. Ich dostupnosť v zemine závisí od kyslosti (pH), svetla a vlhkosti prostredia. Najmä pH pôdy je nesmierne dôležité, keďže jeho výkyvy nesprávnym smerom môžu spôsobiť neschopnosť rastliny prijať živiny z pôdy.

Makro vs. mikroelementy

Aký je rozdiel medzi mikro a makroelementami? Deliacou charakteristikou je ich podiel v rastline. Zatiaľ čo makroelementy majú väčšie zastúpenie, mikroelementy tvoria len zlomkovú časť. Dôležité sú však rovnako, hoci nedostatok minerálnych látok, ktoré zaraďujeme medzi makroelementy, je častejší.

Aké mikroelementy rastlina potrebuje?

Napriek tomu, že tvoria naozaj len minimálnu časť rastliny, sú pre ňu mikroelementy nesmierne dôležité. Sú súčasťou enzymatických procesov a podieľajú sa na metabolickej a biosyntetickej činnosti rastliny. Ich význam sa dá prirovnať k vitamínom u živočíchov. Za nenahraditeľné a veľmi dôležité sa považujú mangán, kobalt, železo, meď, zinok, bór, molybdén, nikel a chlór. Nedostatok môže vyústiť do rôznych problémov vrátane predčasného ukončenia vegetácie. Pozor však aj na ich privysoké množstvo, ktoré môže byť pre rastlinu toxické.

Mangán — podieľa sa na viacerých dôležitých reakciách a jeho funkcia súvisí s kvalitou pestovaných rastlín. Jeho nedostatok sa prejavuje žltnutím listov na miestach, kde sú najjemnejšie žilky.

Železo — veľmi podobne, ako nedostatok mangánu, vyzerá aj žltnutie spôsobené absenciou železa. To je potrebné pri tvorbe chlorofylu. Žltnutie je však sústredené medzi hlavnými žilami listu, ktoré často zostávajú zelené. Problém s množstvom železa sa v pôde často nevyskytuje, príčinou však môže byť nevhodné pH, ktoré bráni v jeho absorpcii.

Kobalt — je dôležitý hlavne pre bôbovité rastliny, ktoré žijú v symbióze s nitrifikačnými baktériami.

Meď — má význam v metabolizme a ovplyvňuje vitalitu peľu.

Zinok — je súčasťou regulačných procesov a jeho deficit spoznáte na základe žltnutia najmladších lístkov.

Bór — zúčastňuje sa transportných a regulačných procesov. Problém s nízkym množstvom bóru indikujú odumierajúce končeky výhonkov.

Nikel — pomáha rastline využiť močovinu. Pokiaľ ho má rastlina primálo, tieto látky sa v nej hromadia a prejavia sa nekroticky zhnednutými končekmi listov.

Chlór — má nenahraditeľnú úlohu pri fotosyntéze. Jeho nedostatok je však ťažko rozpoznateľný a často je mýlený s inými chorobami alebo škodcami.

Molybdén — je nevyhnutný na využitie dusíka, prijatého z pôdy. Nízke množstvo sa na rastline odrazí v podobe zakrpatených a žltnúcich starších listov. Najčastejšie sa s jeho deficitom stretnete v prípade príliš kyslej pôdy.

A čo makroelementy?

Medzi makroelementy patria dusík, fosfor, draslík, vápnik, síra, horčík, uhlík, kyslík a vodík. Primárne potrebuje rastlina z pôdy prijať dusík, draslík a fosfor. Za ním nasledujú vápnik, horčík a síra. Uhlík, kyslík a vodík rastliny získavajú zo vzduchu a z rozkladu vody, preto ich nepotrebujú dopĺňať z pôdy vo forme iónov.